Saddle road je tento krát daždivá a tak dúfame že v cieli našej cesty, bude svietiť slnko. Chlapci sú vybavení nepremokavými bundami, ja mám iba bavlnenú mikinu, nie som predsa žiadna krehotinka :).
Vetrisko, bičujúci dážď a pekelná zima ma presvedčujú, že som sa mýlila a že tenké bavlnené nohavice pod kolená, neboli tá najlepšia voľba :(. Zastavujeme pár km pred vjazdom do parku, v malej reštaurácii. Sedí sa vonku a my si objednávame horúce čili na zahriatie. Maťko s Jakubom si dopriavajú čokoládový koláč so šľahačkou...konečne obed podľa ich predstáv.
Návštevu parku (vstupné na auto 10 USD) začíname vo visitor centre. Rangeri ochotne odpovedajú turistom na otázky, navigujú ich podľa mapy. My si čítame zas niečo nové o histórii a vtáctve na ostrove. Troška smutný príbeh...ktorý začína nie inak ako príchodom moreplavca Jamesa Cooka v roku 1778, kedy Havaj objavil. Krátky maľovaný cartoon na stene tak hovorí....ako bieli muži priniesli na ostrov prasatá, ktoré to tu rozryli a tak vytvorili bažiny, kde sa mohli množiť komáre (ktoré sa taktiež priplavili na lodiach), ktoré zas rozniesli po ostrove vtáčiu maláriu (ktorú tiež priniesli bieli muži) a tá vyhubila niektoré druhy a stále likviduje vtáctvo na ostrove.
Za nekresťanské peniaze si tu kupujeme nepremokavé bundy Made in China....samozrejme po chvíľke prestáva pršať a vyrážame na 6 km hike Kilauea Iki trail. Cesta začína v pralese a potom prechádza stále trošku dymiacim kráterom, ide sa po stuhlej láve. Naposledy to tu buchlo v roku 1959.
Mateja však rozboleli nožičky a celkovo má veľmi zlú náladu, Chvíľku ho nesiem, chvíľku sa hnevám a potom to vzdávam. Po krátkej prechádzke pralesom sa vraciame naspäť k autu.
Cestička kráterom
Matej v aute hneď zaspáva a tak míňame ďalšie 'atrakcie' parku. Napr. prechod cez lávovú jaskyňu, či Devastation trail (zhorený prales).
Mierime k moru, až na koniec cesty....cesta ktorá vedie lávovými poliami proste končí v zatuhlej láve.
Nad morom je šialený vietor. Odfúklo mi krytku z objektívu, ktorá nenávratne mizne v čiernych skalách, držím Jakuba, aby neodfúklo aj jeho. Ten má zatiaľ úžasný zážitok, poskakuje po kameňoch, výska, beží spolu s vetrom, ktorý ho miestami nadnáša :).
Pred západom slnka sa vraciame ku kráteru (Jaggar museum), za tmy sa občas dá vidieť tečúca láva. V týchto dňoch je však príliš
ďaleko a je tu veliká zima. Je čas ísť domov. Čaká nás dlhá 3 hodinová
cesta vnútrozemím.
Žádné komentáře:
Okomentovat